Medveď a slepý bojovník

Autor: Jana Ovšonková | 23.1.2011 o 12:58 | (upravené 23.1.2011 o 13:05) Karma článku: 5,84 | Prečítané:  837x

Vďaka niektorým zážitkom si dokážete zapamätať neuveriteľne veľa. Je to spomienka, ktorou si svietime do minulosti.

Na to, aby sme si zapamätali všedný večer, sa musí stať niečo nevšedné a tak to bolo aj v jednom z tých obyčajných  večerov, keď sme sa takmer všetci, okrem otca, ktorý ešte pracoval (ako šofér autobusu) posadali pred televízor a čakali na vtedy obyčajne dobrú Jednoduchú Máriu. Vidíte a bol to trhák a dnes sa z toho všetci smejeme. Úvodnú znelku prerušil akýsi šramot, ktorý sme najprv ani veľmi neregistrovali. Zatiaľ čo sme si opakovali, čo sme videli v predchádzajúcich častiach, zvuky neprestávali a keď sme sa už pár krát aj trhli, brat to nevydržal a prudko sa otočil s úmyslom výtržníkovi vynadať. Namiesto silného zabúchania ostalo ticho a my sme v tom momente mali lepší program. Na našom dvore bol medveď, obrovský medveď hnedý a hladný. Dobýjal sa do našich smetných košov a my sme všetci nalepení na okne nevedeli odtrhnúť od neho zrak. Takmer sme ani nedýchali a s napätím sme sledovali každý jeho pohyb až kým neprišiel prvý okoloidúci, sused Igor. Urobili sme si z tej celej situácie neskutočné kino. Ešte nikdy som nevidela niekoho tak rýchlo utekať. Medveď mu venoval sotva dvojsekundový pohľad. Ani nie pol minúty potom prišiel ocko autobusom, zrejme si ho všimol, tak iba zaparkoval a čakal vo vnútri, kým odíde. Vzápätí išla menšia skupinka turistov. Začali robiť neskutočnú paniku kričať sácať do seba a prvý krát som videla, ako dlho môže trvať ľuďom kým sa dohodnú a zmobilizujú.  Hnedý návštevník sa na nich len pozeral a prisahám, že sa smial, vážne. Možno to bolo od nás strašné, ale nevedeli sme sa prestať smiať. Úsmev na tvári nám poriadne zamrzol, keď spoza stromov vybehol chlap a bežal rovno k medveďovi. Keď už stál pri ňom úplne blízko a mamka nám všetkým začala zakrývať oči, počuli sme buchot, chlap sa dobýjal do otcovho autobusu. Dvere zasyčali, chlap vbehol dnu a medveď sa zľakol a utiekol. Našťastie sa nič zlé nestalo. Muž, ktorý hľadel medveďovi do očí vlastne nič nevidel, išiel z očného oddelenia  a mal rozkvapkané oči. Iba počul, vystrašené hlasy ľudí a chcel sa skryť, vôbec netušil, že možno hľadel smrti do tváre. Dodnes nechápem, prečo som sa vtedy vôbec smiala.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?