O šťastí a iných biologických katastrofách

Autor: Jana Ovšonková | 28.1.2011 o 23:40 | (upravené 28.1.2011 o 23:55) Karma článku: 7,70 | Prečítané:  787x

Tento príbeh je o hovne a to absolútne doslovne. Zaujímalo by ma, koľko ľudí ešte verí na horoskopy a podobné hlúposti? Lebo moja kamarátka Eva, je tým posadnutá. Každé ráno si necháva na mobil posielať horoskop a v kaviarni si prečíta čo najviac časopisov a novín aby vedela všetky prognózy na deň. Poznám ju už dlho a vravím si, že nikdy nebudem ako ona, nebudem plakať, keď mi prejde cez  cestu čierna mačka, nosiť veci naruby, vyklopkávať do stola po každej piatej vete a už určite nebudem panikáriť nad rozbitým zrkadlom, možno vtedy, ked si pri tom nechtiac zarežem do žily.

 

...ale inak ju mám rada je to skvelý spoločník a nekonečný optimista, i keď každú chvíľu čakám, že správu o konci sveta začne brať vážne.

Ráno ako každá iné. Nachystať sa do školy, urobiť raňajky, zobudiť brata, rýchlo ho hodiť do škôlky a kedže je streda, íst na rannú dvojhodinovku slovenčiny. Všetko by bolo fajn, keby sa môj päťročný brat, akoby som to slušne povedala, neposral. Ja viem, stávajú sa aj iné - horšie prírodné katastrofy, táto mini - biologická zbraň ma odrovnala iba na pár minút a koniec koncov, prežila som.   Po tomto voňavom ráne som meškala, ciže som stretla spomínanú Evu, ktorá zatiaľ sedela v kaviarni a  hľadela pozorne do budúcnosti dnešného dna. Pre istou si od minulého mesiaca začala čítať aj moje znamenie. Hneď ako mi oznámila, že dnes mám jeden zo svojich najšťastnejších dní v živote, som ju vyviedla z omylu. Profesor nás naštastie nezapísal, ale dal nám, jednu z jeho obľúbených desaťminútových kázní. Najhoršie na tom bolo, že po celý ten čas som cítila strašný zápach, pripomínajúci mi rannú nehodu. Nemôžem byt až taká paranoidná, vravím si, ale keď sa Eva na mňa pozerala tým jej zvláštnym pohľadom,  hneď som sa začala kontrolovať. Naneštastie to bolo to, čoho som sa najviac obávala, veľké psie tajomstvo, bolo odhalené. Zhlboka som sa nadýchla a vybehla z triedy. Ako ja nenávidím tých staromestských psičkárov, ktorí keď vidia štyri stromy vedľa seba, myslia si že sú v lese. To je strašné, takéto veci človek nemôže ani predýchat. Ked som sa ako tak upokojila, po celý deň som bola nútená počúvať Evine obhajovanie nejakej Izidory z časopisu, ktorá  predpovedala levom finančne silný týždeň. Nedalo mi to, všetko som si zosumarizovala a zrazu to začalo do seba zapadať. Aj zmachlená veštica s nacvičeným tajuplným pohľadom, naaranžovaná  za krištáľovou guľou sa mi zdala byt krajšia a všetko, čo písala v mojom horoskope, akoby písala len pre mňa. Deň bol hneď krajší a naplnený mystikou.

Eva ma hneď po škole odviedla do najbližšej tipovacej kancelárie a ja som zaškrtávala čísla, ktoré mi prvé prišli na um. Očakávania boli veľké a my sme čakali, pozerali sme sa na besnejúce loptičky v plastovej guli a počúvali komentár nudného moderátora. Vedela som a aj cítila, že všetky znamenia boli skutočné, ale na to, aké boli pravdivé, som prišla až keď som vyhrala. Hádajte čo?! Do tretice veľké hovno.

Myslela som si, že hlavne Eva si vezme z tohto príbehu ponaučenie, namiesto toho ma vyhlásila za beznádejný prípad a na krk mi zavesila kožený štvorlístok, ktorý pre istotu nenosím.  Šťastie už radšej nepokúšam, realizujem radšej jeho zmysluplnejšiu podobu, ktorá sa v rozhovore neskloňuje -mám štastie, ale SOM šťastná a tým pádom sa aj tento deň po určitom čase stal pre mňa šťastným.

 

 

 

 

 

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Tím Európy podľahol Kanade, jediný jeho gól strelil Tatar

Rozhodujúci gól domácich hokejistov sa zrodil po chybe slovenského obrancu Zdena Cháru.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť.


Už ste čítali?