Komédia sveta

Autor: Jana Ovšonková | 17.4.2011 o 15:38 | (upravené 17.4.2011 o 16:32) Karma článku: 8,86 | Prečítané:  1313x

... premieta sa stále dookola a my plačeme, ani nevieme, či od radosti, šťastia, zábavy, či od smútku, pocitu prázdna a bezmocnosti... Zo všetkých strán sa na nás valí lož. Je tak rafinovaná, že ju dokonca netreba ani stokrát opakovať, aby sa stala pravdou. Vchádza nám nechutne pod kožu, za nechty, máme ju za ušami a aj plné zuby a veľmi ťažko sa jej zbavuje, pretože robíme veľkú chybu - veríme. Za všetkým je túžba po moci a majetku jednotlivca, keby naozaj všetkým záležalo na blahobyte druhých ako to neoblomne opakujú pri každej príležitosti, svet by bol iný. Nemyslíte?

Rodinnú atmosféru neprináša nová skvelá forma televízie, na ktorej si môžete všetko nahrať aby vám božechráň niečo neušlo, nie je to ani čokoláda a vaše problémy nevyrieši ani mlieko, nebudete lepšou mamou keď „navaríte“ polievku, ktorá má výbornú chuť a nové heslo – bez glutamánu, neznamená, že je to zdravé a výživné. Všetky čokoládové tyčinky, nátierky a podobné maškrty sú ináč veľmi výživné a ponúkajú nám množstvo úžasnej energie. Nočné reklamy na alkoholické nápoje, ktoré povzbudzujú myseľ, zmyselnosť, poskytujú uvoľnenie (mimochodom, je verejné tajomstvom, že alkohol má všetky vlastnosti akejkoľvek drogy a v rebríčku obsadzuje jednoznačne jedno z popredných miest, ale oficiálne ňou nie je). Všetko sa to zmieša do každovečerného programu o varení, pred ktorým nám pustia reklamu na lieky, keď máme problémy s trávením a nafukovaním. V skratke – len sa nažerte, neriešte, keď vás potom bolí brucho a necítite sa ťažko , je to v pohode, zarobí na tom ešte aj farmaceutická spoločnosť. Naozaj sme takí naivní a myslíme si, že všetkým na nás naozaj tak záleží? Že človek môže dostať naozaj niečo ZADARMO? Že ľudia predávajú výrobky a ponúkajú svoje služby úplne nezištne? Myslíte, že Super Star ide len preto, aby niekomu zmenila život? Je Šeherezáda naozaj taká sledovaná? Pozeráme televíziu, alebo iba množstvo reklám, pomedzi ktoré sa na nás usmeje nejaký moderátor, ktorý ani nevie poriadne rozprávať a jeho humor rozhojdal od rozhorčenia aj hojdacieho koníka. K všetkému čo je tu napísané, stačí iba jediné – stlačiť vypínač.

Na hodine angličtiny sa nám profesorka priznala, že nemá televíziu. Miestnosťou sa ozvalo pohoršené šomranie a tlmený výsmech. To sme naozaj takí sprostí? Je to o tom kto čo má, alebo nemá? Nikto si nepoloží otázku – prečo? Druhý hlasný smiech sa ozval, keď sa nás spýtala, či je morcadella syr. Je to možno pre niekoho prekvapivé, priznám sa, aj ja som sa trošku začudovala, ale tak potom som si povedala, super, tá žena sa stravuje zdravo, asi nikdy nežila na internáte, ale na rozdiel od mojej spolužiačky vie kto je Kaddáfí, kde leží Portugalsko, čo je to cunami a nemyslí si že Fukušima je bojové umenie.

Po namáhavom týždni, plného príprav na prijímacie pohovory, kedy som bola nonstop v knihách a nepretržite premýšľala a niečo tvorila, som sa ocitla na byte, kde som pod zámienkou relaxu pustila televíziu. Vypínala som ju na dlhý čas nervózna a znechutená, ale až štyri dni po tom ako som si povedala, že ju pozerať nebudem. Vtiahne a pohltí ľudskú pozornosť, energiu a čas a človek ani nevie ako. Človek si uvedomí, aký je čas dôležitý až vtedy, keď zmešká vlak, keď sa ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, alebo naopak, alebo keď zistí  že stačí naozaj okamih a môže zomrieť, alebo sa po druhýkrát narodiť. Čas je dôležitý a nikto nám ho nevráti, preto by sme si mali rozmyslieť, čo pozeráme, čo čítame, čo počúvame a čomu veríme. Nenechajme si požierať čas televíziou a internetom, nákupnými strediskami, prestaňme tak horlivo konzumovať! Žime! Skúsme si aspoň na týždeň vypnúť televíziu, uvidíte, koľko času zrazu budete mať, prestaňme čítať bulvárnu tlač a všimnime si aké problémy nás naozaj trápia, prestaňme veriť všetkému, čo je v médiách a zistíme, že nič, čo sme doteraz považovali za posvätné nie je vlastne ani také dôležité. Uvedomme si, že v živote Zeme (ak jeho dĺžku prirovnáme k hodine) nezohráva ľudstvo ani jednu trápnu sekundu a koľko percent mozgu to vlastne požívame? Musíme naozaj stáť na hranici života a smrti, aby sme si uvedomili, že naše dráhe LV topánky odplaví voda, alebo pohltí oheň takisto, ako každé iné? Že čím má človek toho viac, tým menej je slobodný? Tým ťažšie vzlietne? Ľudia prestali čítať Ezopove bájky. Zabúdajú príslovia a staré pravdy, história sa opakuje ako gagy v groteske. Najsmiešnejšie je, že sa to nikdy nezmení.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?