Nebo v mojom živote

Autor: Jana Ovšonková | 16.3.2012 o 19:47 | (upravené 16.3.2012 o 19:55) Karma článku: 8,05 | Prečítané:  410x

Keď som bola malá, verila som na dobro a zlo a verila som, že dobro vždy zvíťazí nad zlom, ktoré bude spravodlivo potrestané. Bolo to isté. Keby vtedy niekto napísal rozprávku o tom ako peniaze dokážu zlomiť človeka, ako klamstvo dokáže byť osožné a ako nikto nikdy nebude šťastný, lebo vždy bude niekto nenásytný na vrchole, túžiaci po moci a peniazoch - asi by som spáchala samovraždu už ako malé dieťa. Všetci by sa čudovali. Písalo by sa o mne v novinách, a potom nič. Ešte aj tá moja posledná kvapka, ktorá by sa už nezmestila do pohára plného žlče, by sa nakoniec utopila v mori plnom umretých morálnych hodnôt. Tak potom načo sú deťom rozprávky?

 

Naučili ma veľa - o hodnotách, o priateľstve, o úcte, láske, spravodlivosti a pod. Čím som staršia, som si stále viac istá vo svojom presvedčení, že som nastúpila na zlý vlak. Alebo je to len ďalšie klamstvo s ktorým sa musím vyrovnať? Že všetky tieto - nazvime ich hodnoty sú len výmysel krásneho detstva? Sme malí, hráme sa na dospelákov a zrazu keď naozaj dospejeme túžime sa vrátiť späť. Všetky deti - aj so svojimi rozprávkami zablúdili na tento svet. Evolúcia nepustí - musia sa prispôsobiť.

Vekom prestávame veriť na rôzne veci. Prvý to schytá Ježiško s Mikulášom, potom je na rade spôsob príchodu na svet, čo spôsobí, že bociany v našom živote zrazu výrazne zovšednejú. V puberte už pre istotu neveríme ničomu a hlavne nie rodičom, veď nás dosiaľ len klamali. A keď sa nám v ničom nedarí a prichádza na nás akási post-pubertálna depresia, teší nás vedomie, že aspoň raz sme boli tou najrýchlejšou spermiou.

A čo nebo? Existuje? A aké vlastne je, ak je?

„Ako je podľa teba v raji?"

- Pýta sa ma Dávid, zaspávajúc oproti na posteli, spolu s Filipom.

Rozmýšľam, či sa držia za ruky a či ich láska bude raz na tejto zemi pochopená, či si ju dokážu udržať takú krásnu a čistú (čistá homosexuálna láska- to nevymyslíš :)..alebo či sa nechajú zaškatuľkovať aj oni a pokorne príjmu nálepku - „buzerant". Ozýva sa, zrejme už spiaca Kristína: „Bude tam veľa sexu ...ale heteráckeho!" povie škodoradostne a s výsmechom na konci, ako to ona vie a my vybuchneme s ňou. Keď sa dosmejeme a izbu opäť ovládne ticho súce veľkých myšlienok, Dávid zopakuje a spresní svoju otázku.

„Ako by vyzeralo tvoje nebo, Janka?"

- chvíľu rozmýšľam a udivuje ma, že som nikdy nad tým tak dlho neuvažovala. Ale to je Dávid, náš malý princ, čo vypadol Exupérymu z knižky.

Na nebo verím. Jednoznačne. Verím na miesto, kam prídeme po smrti a bude to náš dokonalý svet, ale nie natoľko aby sme sa v ňom začali nudiť..Bude prosto krásny - a to tak, že kým sme tu, na Zemi, to nikdy nepochopíme. Pochopíme to až vtedy, keď bude koniec hry - povieme si ´akí sme boli sprostí´ a vstúpime na najväčšiu „párty" svojho bytia.

Každý má svoje nebo. Pokračujem, v premýšľaní, ale teraz už nahlas: „Okrem toho že tam bude krásne a všetkým dobre, bude tam nepredstaviteľne veľa dobrého umenia a dookola krásna príroda a ľudia s ktorými si budem rozumieť aj bez slov - pozrieš a vieš...chápeš?" „Asi áno." odpovedá Dávid..."fest krásna predstava." „A ty? Aké je tvoje nebo?" pýtam sa ho na oplátku ja. „ To isté plus veľa dobrého tanca?" „Asi áno" zíva a pomaly zaspáva. Postupne sa všetci ponárame do snov a snívajú sa nám krásne sny. Ráno Dávid pripomenie: „Ja som vám hovoril, že večer musíte myslieť na niečo krásne, aby sa vám o tom snívalo."

Mal pravdu. Je dôležité utiekať sa k svojim snom, predstavám a občas sa dať na útek z reality. Predlžovať krásne chvíle vo svojom živote najviac ako sa dá.

Naučiť sa žiť s krutou realitou, s vedomím že žiadne istoty neexistujú, znamená -veriť. Pretože ak sa nám podarí dostať z maminho brucha, jestvuje len jedna istota - smrť. Preto sa vôbec nečudujem, že ľudia veria. Bohužiaľ sa aj v tejto oblasti nájdu podvodníci, ktorý ešte aj vaše sny dokážu poriadne znásilniť. Preto majme každý jeden, svoje osobné nebo pre našu V.I.P. Nezabúdajme, že každý sme výnimočný, tak potrebujeme aj extra nebo. Prečkajme aktívne tento nespravodlivý svet a nezabúdajme, že niekedy je nespravodlivý aj v náš prospech. Nezabúdajme snívať. A to najdôležitejšie - nezabúdajme na rozprávky...pre istotu. Aby sme sa raz nemuseli strašne hanbiť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?