reklama

Nebo v mojom živote

Keď som bola malá, verila som na dobro a zlo a verila som, že dobro vždy zvíťazí nad zlom, ktoré bude spravodlivo potrestané. Bolo to isté. Keby vtedy niekto napísal rozprávku o tom ako peniaze dokážu zlomiť človeka, ako klamstvo dokáže byť osožné a ako nikto nikdy nebude šťastný, lebo vždy bude niekto nenásytný na vrchole, túžiaci po moci a peniazoch - asi by som spáchala samovraždu už ako malé dieťa. Všetci by sa čudovali. Písalo by sa o mne v novinách, a potom nič. Ešte aj tá moja posledná kvapka, ktorá by sa už nezmestila do pohára plného žlče, by sa nakoniec utopila v mori plnom umretých morálnych hodnôt. Tak potom načo sú deťom rozprávky?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Naučili ma veľa - o hodnotách, o priateľstve, o úcte, láske, spravodlivosti a pod. Čím som staršia, som si stále viac istá vo svojom presvedčení, že som nastúpila na zlý vlak. Alebo je to len ďalšie klamstvo s ktorým sa musím vyrovnať? Že všetky tieto - nazvime ich hodnoty sú len výmysel krásneho detstva? Sme malí, hráme sa na dospelákov a zrazu keď naozaj dospejeme túžime sa vrátiť späť. Všetky deti - aj so svojimi rozprávkami zablúdili na tento svet. Evolúcia nepustí - musia sa prispôsobiť.

Vekom prestávame veriť na rôzne veci. Prvý to schytá Ježiško s Mikulášom, potom je na rade spôsob príchodu na svet, čo spôsobí, že bociany v našom živote zrazu výrazne zovšednejú. V puberte už pre istotu neveríme ničomu a hlavne nie rodičom, veď nás dosiaľ len klamali. A keď sa nám v ničom nedarí a prichádza na nás akási post-pubertálna depresia, teší nás vedomie, že aspoň raz sme boli tou najrýchlejšou spermiou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A čo nebo? Existuje? A aké vlastne je, ak je?

„Ako je podľa teba v raji?"

- Pýta sa ma Dávid, zaspávajúc oproti na posteli, spolu s Filipom.

Rozmýšľam, či sa držia za ruky a či ich láska bude raz na tejto zemi pochopená, či si ju dokážu udržať takú krásnu a čistú (čistá homosexuálna láska- to nevymyslíš :)..alebo či sa nechajú zaškatuľkovať aj oni a pokorne príjmu nálepku - „buzerant". Ozýva sa, zrejme už spiaca Kristína: „Bude tam veľa sexu ...ale heteráckeho!" povie škodoradostne a s výsmechom na konci, ako to ona vie a my vybuchneme s ňou. Keď sa dosmejeme a izbu opäť ovládne ticho súce veľkých myšlienok, Dávid zopakuje a spresní svoju otázku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ako by vyzeralo tvoje nebo, Janka?"

- chvíľu rozmýšľam a udivuje ma, že som nikdy nad tým tak dlho neuvažovala. Ale to je Dávid, náš malý princ, čo vypadol Exupérymu z knižky.

Na nebo verím. Jednoznačne. Verím na miesto, kam prídeme po smrti a bude to náš dokonalý svet, ale nie natoľko aby sme sa v ňom začali nudiť..Bude prosto krásny - a to tak, že kým sme tu, na Zemi, to nikdy nepochopíme. Pochopíme to až vtedy, keď bude koniec hry - povieme si ´akí sme boli sprostí´ a vstúpime na najväčšiu „párty" svojho bytia.

Každý má svoje nebo. Pokračujem, v premýšľaní, ale teraz už nahlas: „Okrem toho že tam bude krásne a všetkým dobre, bude tam nepredstaviteľne veľa dobrého umenia a dookola krásna príroda a ľudia s ktorými si budem rozumieť aj bez slov - pozrieš a vieš...chápeš?" „Asi áno." odpovedá Dávid..."fest krásna predstava." „A ty? Aké je tvoje nebo?" pýtam sa ho na oplátku ja. „ To isté plus veľa dobrého tanca?" „Asi áno" zíva a pomaly zaspáva. Postupne sa všetci ponárame do snov a snívajú sa nám krásne sny. Ráno Dávid pripomenie: „Ja som vám hovoril, že večer musíte myslieť na niečo krásne, aby sa vám o tom snívalo."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mal pravdu. Je dôležité utiekať sa k svojim snom, predstavám a občas sa dať na útek z reality. Predlžovať krásne chvíle vo svojom živote najviac ako sa dá.

Naučiť sa žiť s krutou realitou, s vedomím že žiadne istoty neexistujú, znamená -veriť. Pretože ak sa nám podarí dostať z maminho brucha, jestvuje len jedna istota - smrť. Preto sa vôbec nečudujem, že ľudia veria. Bohužiaľ sa aj v tejto oblasti nájdu podvodníci, ktorý ešte aj vaše sny dokážu poriadne znásilniť. Preto majme každý jeden, svoje osobné nebo pre našu V.I.P. Nezabúdajme, že každý sme výnimočný, tak potrebujeme aj extra nebo. Prečkajme aktívne tento nespravodlivý svet a nezabúdajme, že niekedy je nespravodlivý aj v náš prospech. Nezabúdajme snívať. A to najdôležitejšie - nezabúdajme na rozprávky...pre istotu. Aby sme sa raz nemuseli strašne hanbiť.

Jana Ovšonková

Jana Ovšonková

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...vo fáze, kedy čakanie na Godota je zábavou. Zoznam autorových rubrík:  BásneUlica - nevyčerpateľná studňaVerím v Boha...SúkromnéNezaradené...zo šuplíka, začiatky zapadn

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu